Užitočné informácie

Ako si nájsť správneho psychológa?

Psychoterapia má na Slovensku ťažkú pozíciu. Príliš veľa ľudí s ňou nie je spokojných a svoju nespokojnosť šíria ďalej. Každý z nich na ňu pritom má svoje vlastné dôvody. Aby ste sa efektívne vyhli vlastnému sklamaniu pri návšteve psychológa, mali by ste si ho vybrať aj podľa iných kritérií, než je iba vzdialenosť od miesta vášho bydliska a cena jeho práce. Konkrétne by ste mali myslieť na tieto tri faktory:

1. Psychoterapeutická škola (smer, metóda)

Niekto na základe svojej skúsenosti so psychológom tvrdí, že psychoterapia nejde dostatočne do hĺbky, inému vadí, že jeho terapeut s ním chce prechádzať celý jeho život so svojimi najväčšími tajomstvami, pričom on sa iba chce zbaviť strachu z výšok či pavúkov.

Jeden je na základe svojej skúsenosti presvedčený, že psychoterapia je príliš materialistická a vedecká a úplne ignoruje spirituálnu rovinu bytia, kým druhý sa naňho iba nechápavo pozerá s tým, že psychoterapia predsa nemá s vedou absolútne nič spoločné a skôr mu pripadá ako jedna veľká sekta či šarlatánska paveda.

Jeden je nespokojný, pretože sa so psychológom túži rozprávať o problémoch svojho aktuálneho života, kým psychológ akoby sa s ním chcel baviť iba o úplne irelevantných zážitkoch z raného detstva, na ktoré si sotva vôbec spomína. Druhý sa však so svojím terapeutom už dva roky rozpráva o svojich aktuálnych problémoch a snáď o všetkom, čo práve v živote rieši, a pritom v ňom rastie nepríjemný pocit, že sa za dva roky terapie vlastne nikam nedostal a v ničom neposunul. A tak ďalej.

Čo majú všetci títo ľudia spoločné, je, že:

  • vyskúšali iba jedného psychoterapeuta
  • a tento psychoterapeut používa metódu, ktorá im nesadla

Všetci pritom majú vo svojich opisoch psychoterapie (vzhľadom na ich svetonázor) pravdu, avšak každý z nich opisuje iba konkrétny psychoterapeutický prístup, ktorý im osobnostne nevyhovuje. Avšak niekomu inému áno. A preto je skôr, než sa rozhodnete kontaktovať psychológa, kľúčovo dôležité, rozumieť rozdielom medzi jednotlivými psychoterapeutickými školami, a vedieť, ku ktorým z týchto škôl patria odborníci, medzi ktorými si budete vyberať.

Rozdiely medzi jednotlivými školami sa dajú vyjadriť známou analógiou o slepých kamarátoch, ktorí sa snažia popísať, čo je to slon. Jeden z nich objíma sloniu nohu a vraví, že slon je niečo ako stĺp. Druhý nahmatá jeho brucho a vraví, že slon je čosi ako stena. Tretí drží jeho chobot a popisuje slona ako hada. Všetci z nich majú pravdu, ibaže každý sa zameral na inú časť celku. Presne tak majú všetky známe psychoterapeutické metódy mnoho úspechov, pretože každá je svojím spôsobom pravdivá – avšak každá sa na človeka pozerá z inej perspektívy a pripisuje jednotlivým častiam ľudskej psychiky a jednotlivým terapeutickým metódam väčší či menší význam. Niekedy si jednoducho zvolíme nesprávne, pretože príslušná psychoterapeutická metóda sa na nás pozerá z inej perspektívy, než akú by vyžadoval problém, ktorý ňou chceme riešiť. Našimi článkami a blogmi sa budeme snažiť poskytnúť vám maximum informácií, aby ste takýmto nesprávnym voľbám mohli predísť. Pre začiatok je však podľa nášho názoru kľúčové zvoliť si spomedzi dostupných psychoterapeutických škôl do užšieho výberu také, s ktorých pohľadom na človeka a na riešenie jeho problémov aspoň trochu sympatizujete.

Našťastie, pre každého existujú vhodné psychoterapeutické školy, aj keď je možné, že si za takou budete musieť zájsť do vedľajšieho mesta. Na začiatok však o nich stačí vedieť. Stačí vedieť, že súčasný systém psychoterapeutických škôl pokrýva naozaj široké spektrum – od čisto vedeckých smerov po čisto spirituálne; od smerov, ktoré poskytnú rýchlu a účinnú úľavu od akútnych psychických problémov po smery, ktoré prenikajú hlboko do vašej psychiky a hľadajú k vašim problémom ich spoločný menovateľ; od smerov, ktorých ťažisko je zamerané na slovnú komunikáciu medzi klientom a terapeutom, až po smery, kde sa takmer nerozpráva a dôraz sa kladie na prácu s telom či na vizualizáciu.

Náš portál ponúka základný i rozšírený prehľad o všetkých psychoterapeutických školách, ktoré na Slovensku pôsobia. Až odteraz budete zvažovať akéhokoľvek psychoterapeuta, odporúčame vám zamerať pozornosť na informáciu pri jeho mene, ktorá tradične vypovedá o psychoterapeutickej metóde, v ktorej bol školený v rámci svojho odborného výcviku – napr. kognitívno-behaviorálna psychoterapia, relaxačno-symbolická psychoterapia či krátkodobá psychodynamicky orientovaná psychoterapia. Následne si naštudujte o tomto smere, čo je možné, a nechajte sa viesť svojím pocitom, či by práve táto metóda mohla byť pre vás vzhľadom na vaše problémy, ciele, ale i názory a pohľady na svet tá pravá.

Grafické porovnanie jednotlivých psychoterapeutických škôl

Aby ste si vedeli spraviť rýchly všeobecný prehľad o rozdieloch medzi jednotlivými psychoterapeutickými školami, pripravili sme pre vás nasledujúcu pomôcku, ktorá graficky znázorňuje rozdiely medzi psychoterapeutickými metódami v šiestich základných dimenziách. Žiaden pól v rámci týchto dimenzií však nie je všeobecne správny či nesprávny. Ako bolo spomenuté vyššie, ide v zásade o to, nájsť takú školu, ktorá bude v súlade s vašim nazeraním na svet a na človeka, a ktorá zároveň nebude mať žiadne kontraindikácie ani s vašim problémom či konkrétnou psychickou poruchou.

Kliknutím na ikonky / pri konkrétnych smeroch v jednotlivých záložkách môžete využiť našu pomôcku na automatické zostavenie rebríčka vašich najpreferovanejších terapeutických škôl.

Hoci by sme všetci boli najradšej, keby psychoterapia trvala jeden mesiac a počas neho vyriešila všetky naše problémy, takto to žiaľ v živote nechodí. Najkratšie trvajúce, krátkodobé psychoterapie, zvyknú mať od 10 do 16 sedení pri jednom sedení týždenne, a sú typické iba pre určité psychoterapeutické smery. Dlhodobé psychoterapie spravidla trvajú mesiace, ale celkom bežne aj dva či tri roky. Nepísané pravidlo je, že krátkodobé terapie sa väčšinou zameriavajú na odstránenie konkrétneho problému / symptómu, kým dlhodobé zasahujú do celkovej hlbšej osobnostnej štruktúry klienta. Zdravotné poisťovne často hradia iba krátkodobú psychoterapiu, resp. počet sedení, zodpovedajúci typickému počtu sedení pre krátkodobú terapiu.

Symptóm je medzinárodné označenie pre príznak - v psychiatrii sa teda pod symptómami rozumejú akékoľvek príznaky mentálnych porúch. V širšom zmysle slova chápeme v psychoterapii pod symptómami akékoľvek netypické a nekonštruktívne vzorce v našej psychike (či už v našom myslení, emóciách alebo správaní), ktoré nám bránia v takom živote, aký by sme si predstavovali. Spravidla vyhľadávame psychoterapeuta práve kvôli takýmto symptómom a od terapie očakávame, že nám pomôže sa ich zbaviť. Niekedy však až v priebehu psychoterapie zistíme, že to, čo nás skutočne trápi, ani tak nie sú naše symptómy, ako skôr niečo hlbšie a rozsiahlejšie.

Terapie, zamerané na symptóm či problém, sa snažia ísť priamo na vec a čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vás zbaviť toho symptómu (problému), s ktorým ste terapiu pôvodne vyhľadali. Takto orientované psychoterapeutické školy spravidla poznajú konkrétne terapeutické postupy a techniky, ktoré sa preukázali ako účinné pri jednotlivých symptómoch, resp. psychických poruchách.

Holisticky alebo celostne zameraná psychoterapia nazerá na človeka ako na celok a snaží sa dovidieť ďalej, než len na symptómy a problémy, ktoré si klient aktuálne uvedomuje. Pri terapii takéhoto druhu musí klient rátať s tým, že jeho symptómy sa možno v skorej dobe neodstránia a na terapeutických stretnutiach sa pravdepodobne budú rozoberať viaceré oblasti jeho života, a to do hĺbky. Takáto terapia je systematickou prácou na sebe, pričom vychádza z predpokladu, že po vykonaní hlbších zmien v klientovom sebapoznaní, v jeho vnímaní sveta a životnom štýle pôvodné symptómy buď vymiznú automaticky, alebo prestanú byť problémami. Zároveň, na rozdiel od na symptóm zameraných terapií, takáto rozsiahla zmena v klientovi podstatne zvýši aj celkovú kvalitu jeho života. Pozitívny účinok tu teda nie je obmedzený iba na okruh pôvodných symptómov, ale týka sa klientovho života ako celku.

Väčšina psychoterapeutických škôl je založených na verbálnej psychoterapii, teda na používaní rozhovoru medzi klientom a terapeutom ako hlavného terapeutického nástroja. Niektoré školy však do väčšej či menšej miery používajú na odhalenie klientovej psychiky aj iné - neverbálne metódy. Najčastejšie ide o využitie práce s telom, práce so symbolmi alebo imagináciu, ktoré sa zvyknú považovať za priamejšiu cestu k nevedomým príčinám problémov, než sú klientove slová.

Spiritualitou pre účely tohto portálu rozumieme hlbšiu úroveň existencie, ktorá presahuje náš materiálny svet. K tejto tzv. transcendentálnej rovine majú rôzne psychoterapeutické prístupy rôzne postoje. Na jednej strane spektra sa nachádzajú školy, ktoré jej vo svojom učení nevenujú žiaden priestor - či už preto, lebo jej existenciu ani neuznávajú, alebo preto, lebo ju považujú za pre človeka neuchopiteľnú.
Na opačnej strane spektra existujú aj terapeutické školy, ktoré nielenže spirituálny rozmer existencie uznávajú, ale veria tiež, že tento rozmer je istými prostriedkami do istej miery uchopiteľný. Tieto školy spravidla majú svoje východiská v pôvodných starých duchovných učeniach (avšak nie v náboženstvách!). Psychoterapeutické školy na tejto strane spektra často považujú spiritualitu (v kontraste s ich protipólom) za práve ten rozmer života, ktorému je v psychoterapii potrebné venovať najväčšiu pozornosť. Na tento účel majú vypracované rôzne postupy, prostredníctvom ktorých majú klientovi pomôcť tento rozmer svojho života uchopiť.

Jednotlivé psychoterapeutické smery sa líšia v terapeutovej roli. V niektorých je terapeut aktívnejší, ponúka klientovi interpretácie, učí ho psychologickým princípom, alebo mu dáva domáce úlohy. Takéhoto terapeuta voláme direktívnym. Príslušníci iných terapeutických škôl veľmi do priebehu terapie nezasahujú a neovplyvňujú ho, a naopak sa snažia ponechať klientovi úplnú voľnosť s tým, že on sám najlepšie odhalí korene svojich problémov, pokiaľ mu na to bude poskytnutý priestor. V takomto prípade hovoríme o terapeutovi nedirektívnom.

2. Osobnosť psychológa

Osobnosť psychológa je subjektívny faktor. Neexistuje psychológ s dobrou či zlou osobnosťou, avšak existuje psychológ, ktorý vám sadne, i taký, ktorý nie. Samozrejme, pokiaľ ste už vystriedali piatich psychológov, ktorí všetci používali vami zvolenú psychoterapeutickú metódu, žiadny z nich vám nesadol, a v súčasnosti hľadáte šiesteho, možno by ste sa mali zamyslieť nad sebou. Je však normálne, že osobnosť psychológa nemusí byť kompatibilná s tou vašou.

Tento faktor je rovnako dôležitý ako psychoterapeutická škola, ak nie viac. Treba mať na pamäti, že základom každej psychoterapie je vytvorenie intenzívneho ľudského vzťahu medzi klientom a jeho terapeutom. Pokiaľ ste si doteraz mysleli, že psychoterapia je o neosobnom dávaní múdrych rád, ktoré vyriešia vaše problémy, ste na omyle. Klient sa musí svojmu terapeutovi v prvom rade otvoriť a byť schopný rozprávať mu o svojich najhlbších obavách a starostiach – v opačnom prípade psychoterapia nemôže byť úspešná. A toto sa nikdy nestane, pokiaľ sa klient nebude cítiť so svojím terapeutom uvoľnene a príjemne. Mierna nervozita pri prvých stretnutiach je samozrejme OK a nevyhne sa jej nikto. Existujú ale drobnosti, ktoré vám môžu viac či menej brániť byť sám sebou. Príkladom môže byť protidrogovo ladený terapeut, pokiaľ vy ste občasný užívateľ drog, hoci na terapii riešite niečo úplne iné; terapeutka, z ktorej srší, že základnou hodnotou je pre ňu rodina, hoci vy vôbec nemáte v záujme si rodinu zakladať; či ktokoľvek, kto opovrhuje životným štýlom, aký vy vediete, alebo – čo je ešte horšie – aký nevediete, ale radi by ste viedli. Homosexuálovi sa môže stať, že natrafí na psychológa (pravdepodobne skôr muža), z ktorého bude pri svojom rozprávaní cítiť jeho predsudky, hoci nepovie ani slovo. V takom prípade je lepšie terapiu čo najskôr ukončiť a vyhľadať iného odborníka. Hoci sú všetci psychológovia počas svojho vzdelávania vedení k tomu, aby sa na svojich klientov pozerali bez akýchkoľvek predsudkov a snažili sa ich životný štýl pochopiť, nie je to vždy možné. Sú to raz tiež len ľudia a všetci ľudia majú svoje názory a skúsenosti.

Doposiaľ sme hovorili o veciach svetonázoru, hodnôt a presvedčení. Tie tvoria jednu kategóriu osobnostných faktorov, ktoré môžu k terapii napomôcť alebo ju zničiť. Druhou je už samotné osobnostné ladenie. Klient s depresiou napríklad rozhodne nebude mať náladu na príliš akčného a príliš extrovertného terapeuta, ako ani na terapeuta, ktorý je posadnutý pozitívnym myslením. Naopak, niekto môže byť natoľko úzkostný, že sa pri introvertnom a nie príliš sociálnom psychológovi nedokáže dostatočne rozhovoriť; že na to potrebuje od terapeuta určitý impulz, nakopnutie.

Týchto a podobných drobných osobnostných faktorov môže byť mnoho a čo je dobré – vycítite ich pravdepodobne už na prvom sedení. Pokiaľ vám teda vaša intuícia bude po prvom sedení vravieť, že vám daný psychológ v niečom fakt nesedí a nebudete schopný pri ňom byť sám sebou, radšej sa naňho vykašlite a hľadajte ďalej.

3. Profesionalita psychológa

Psychoterapeut môže byť vo svojom remesle lepší i horší. Hoci je vo všeobecnosti pravdepodobné, že starší psychológ, ktorý má za sebou dlhšiu prax a viac absolvovaných vzdelávaní, sa bude dopúšťať chýb menej, nie je to pravidlo. Možno preto, že vzdelávanie v psychológii má v posledných rokoch vyššiu úroveň, než malo za komunizmu. Profesný životopis psychológa je dobrá pomôcka, ktorá poslúži na vytvorenie obrazu o terapeutovej skúsenosti podobne ako jeho akreditácia, na ktorej získanie musel psychológ splniť určité kritériá. Avšak ani to nezaručuje, že terapeut si vzal zo svojho vzdelávania maximum a v praxi sa nedopúšťa chýb. Preto tým najlepším vodítkom na posúdenie profesionality či neprofesionality psychoterapeuta sú referencie. Ak teda máte blízku osobu, ktorá vám vie z vlastnej skúsenosti odporučiť naozaj kvalitného psychológa, ktorý zároveň pracuje psychoterapeutickou metódou vám sympatickou, neváhajte ho osloviť. 

Zopár základných chýb, ktorých sa psychoterapeut môže dopustiť:

  • Nepočúva. Minimálne nie aktívne – vy mu niečo poviete a je vám jasné, že ste popísali iba najtenší povrch vašej skúsenosti – a on namiesto toho, aby vám kládol viac otázok o hlbších aspektoch problému, uzavrie vec s tým, že si myslí, že o nej už vie dosť. Psychoterapeut si nemá domýšľať, má sa snažiť porozumieť. A na to potrebuje klásť otázky a počúvať.
  • Snaží sa viesť terapiu svojím smerom, iným než vy. Občas je to samozrejme nutné – napríklad pokiaľ už niekoľko týždňov či mesiacov stále iba rozprávate a nikam sa pritom nepohnete. Určite to však nie je vhodné na prvom sedení, a ani na neskorších, pokiaľ ste ešte nezískali pocit, že ste už o svojej téme povedali dostatočne veľa na to, aby terapeut mohol aspoň približne rozumieť tomu, ako sa vo vnútri duše ohľadom tejto témy cítite. Psychoterapeut často získa pocit, že vie o vašom probléme viac než vy, a to skôr, než ste mu o ňom dorozprávali. Môže to byť samozrejme aj pravda – veď sa ľudskou psychikou už nejaký ten čas zaoberá – ale nemusí. A väčšinou ani nie je. V prvom rade je úlohou psychoterapeuta rešpektovať voľbu klienta, čomu sa chce v ktorom bode terapie venovať.
  • Predčasne interpretuje alebo trvá na svojich interpretáciách, aj keď ich klient odmieta. Od začiatku pre všetkých – interpretácia je jedným zo základných stavebných kameňov väčšiny psychoterapeutických smerov a je často nutnosťou, ak má byť psychoterapia úspešná. Nie je ničím iným, než terapeutovým tvrdením o tom, čo si myslí, že stojí za určitým klientovým problémom. Interpretácie sa často týkajú nevedomých aspektov klientovej psychiky, teda takých, ktoré si on sám neuvedomuje. Terapeut mu ich chce ozrejmiť, aby tak napomohol ich uvedomeniu a tým aj k liečiacemu procesu. Často však terapeut podáva svoje interpretácie, s ktorými sa klient vôbec nestotožňuje, a buď mu nedá dostatočný priestor vysloviť svoj nesúhlas, alebo ho ignoruje a vnucuje mu ich. A v tomto bode nastáva problém. Akokoľvek môžu (a predsa stále nemusia) byť terapeutove interpretácie správne, avšak kým sa s nimi klient nestotožňuje, sú to preňho iba prázdne slová a zaoberať sa nimi preňho nemá žiadny zmysel. Možno že na tieto interpretácie jednoducho ešte nenastal čas, a keby mu ich bol terapeut povedal o dva mesiace, už by to v ňom s čímsi pohlo, avšak dnes mu to nehovorí nič – vtedy hovoríme o predčasných interpretáciách. Akékoľvek predčasné i nesprávne „strelené“ interpretácie sú v poriadku, pokiaľ nie je klient násilne presviedčaný o ich platnosti. Ak áno, je to známka terapeutovej neprofesionality.
  • Samozrejme je absolútne neprípustné arogantné správanie, otvorené odmietanie klientovho životného štýlu či akékoľvek iné dehonestovanie osoby klienta. Psychoterapia je umením a základný predpoklad každého umelca – psychoterapeuta je empatia a snaha o porozumenie klientovej perspektíve na svet. Pokiaľ toto chýba, nebojte sa terapiu okamžite ukončiť a neprepadajte prosím presvedčeniu, že takíto sú psychológovia, lebo vo všeobecnosti takí nie sú.
Mgr. Martin Oravec

Mgr. Martin Oravec

Psychoterapeut v zácviku

Som zakladateľ projektu VHLAVE.SK. Aktuálne v oblasti psychológie oficiálne nepracujem, takže ma pokojne môžete považovať za amatéra. Psychológia je však moja srdcová záležitosť, v ktorej sa dlhodobo vzdelávam a v neposlednom rade ju istým spôsobom žijem, a preto o nej píšem. Svoje články tvorím zväčša inšpirovaný vlastným procesom sebapoznávania, a píšem v nich o tajoch ľudského psyché, o ktorých verím, že má zmysel písať. Azda niekedy niekomu v niečom pomôžu, alebo ho k niečomu inšpirujú.

Zobraziť autorov profil