Pôvod vzniku existenciálnej analýzy a logoterapie

Počiatky vzniku a postupného rozvíjania existenciálnej analýzy a logoterapie sa spájajú s významnou osobnosťou viedenského neurológa, psychiatra a psychológa Viktora Emila Frankla (1905-1997). Už ako mladý gymnazista sa zaujímal o psychológiu a dopisoval si so zakladateľom psychoanalýzy Sigmundom Freudom. Neskôr sa oboznámil aj s individuálnou psychológiou Alfreda Adlera, z ktorej čerpal inšpiráciu v počiatkoch svojich štúdií. Frankl sa však dlho nedržal princípov psychoanalýzy, ktorá vyzdvihovala ako hýbateľa konania človeka „vôľu ku slasti“. Postupne opúšťal aj stanovisko individuálnej psychológie zdôrazňujúcej ako motiváciu konania „vôľu k moci“. Tvrdil, že človeka nemožno redukovať na objekt vlastných neuvedomovaných pudových tendencií a mocenských snáh; podľa neho je v človeku viac ako len sféra pudových a mocenských potrieb – niečo špecificky ľudské, presahujúce, spojené s naplnením života v osobnom poslaní. Frankl sa napokon rozhodol ísť vlastnou cestou a vytvoril priestor pre tzv. „tretiu viedenskú školu psychoterapie“, ktorá pracuje s pojmom „logos“ (zmysel). Logos predstavuje najvýznamnejšiu hodnotu, ktorú si volí osobné svedomie jednotlivca v konkrétnej situácii („robím to najlepšie, čo dokážem“). Túžba po zmysle je bytostne vlastná a prirodzene daná všetkým ľudským bytostiam. Človek nie je definovaný len sférou psychofyzična, ale aj sférou vlastného postoja k fyzickým a psychickým danostiam a môže sa rozhodovať, ako bude zaobchádzať s tým, čo život prináša. Podstata človeka je trojdimenzionálna (fyzická, psychická a noetická). Jedinec nie je slobodný od fyzických, vrodených predpokladov a psychickej sféry emócií, ale v noetickej dimenzii môže zaujať stanovisko, postoj a zvoliť zaobchádzanie s danosťami, čím sa stáva slobodným k rozhodovaniu.

Silu vôle ku zmyslu však Frankl nedokazuje len teoretickým učením, ale predovšetkým vlastným životným príbehom, ktorý svojou intenzitou a hĺbkou inšpiroval milióny ľudí. V r. 1942 bol Frankl deportovaný do koncentračného tábora, kde čelil bezprostrednému ohrozeniu života a strate najbližších. Vôľa ku zmyslu bola silou, ktorá ho počas troch nesmierne náročných rokov držala pri živote, kedy sa denne rozhodoval napriek fyzickým útrapám a psychickej trýzni „povedať životu áno“. Príbeh, ktorý Frankl po návrate z tábora napísal v priebehu dvoch týždňov, bol vydaný v miliónoch výtlačkov pod názvom Psychológ prežíva koncentračný tábor. Frankl nasledujúce roky ďalej pôsobil ako psychiater a predseda Spoločnosti pre existenciálnu analýzu a logoterapiu. Ústredným princípom tohto prístupu sa stáva hľadanie zmyslu v situáciách života, aby človek žil naplnenie namiesto „zmysluprázdnoty“, naučil sa dávať osobnú odpoveď na životné výzvy, čím prestáva byť len pasívnou obeťou vonkajších okolností alebo vnútorných mechanizmov.

Súčasná podoba existenciálnej analýzy a logoterapie

Žiaci V. E. Frankla postupne odvinuli od pôvodného poňatia tohto prístupu dva smery. Považujem za veľmi dôležité vysvetliť túto rozdielnosť, nakoľko často dochádza k zamieňaniu a omylom v chápaní existenciálnej analýzy a logoterapie.

Elisabeth Lukasová v 90-tych rokoch pokračovala v rozpracovaní pôvodnej Franklovej logoterapie, pôsobí v rámci Süddeutsches Institut für Logotherapie, na Slovensku sa táto vetva etablovala v Trnave pod názvom Slovenský inštitút logoterapie (SILOE). Predstavitelia tohto smeru pokračujú v rozvíjaní logoterapie, ktorá dopĺňa psychoterapiu o dimenziu zmyslu, viac je zdôraznená schopnosť sebapresahu a odovzdania sa poslaniu. Človek „vystupuje“ z limitovaných podmienok tela a psychiky a odovzdáva sa niečomu vyššiemu, aby tak mohol žiť naplnený život. Logoterapia má potenciál nielen doplniť psychoterapiu, ale byť poradenským prístupom aj v iných oblastiach života mimo rámca psychoterapie (napr. pri výbere povolania, pri rozhodovaní sa medzi viacerými alternatívami, pri vstupe do novej etapy života a pod.), pomáha človeku sa orientovať, nájsť svoju cestu, nájsť osobnú odpoveď (čo je správne pre mňa v tejto situácii?). Skúma, čo je napriek okolnostiam ešte možné, kladie dôraz na zdravú časť človeka, ktorá sa do poslednej chvíle môže nejako rozhodnúť. Tento prístup je nesmierne nápomocný napr. aj u pacientov s nevyliečiteľným ochorením, kedy napriek nezvratným podmienkam tela môžu stále žiť priestor slobody v zaobchádzaní so sebou a zaujímaním postoja v čase, ktorý ešte ostáva. Logoterapia je tak intuitívne spájaná s religiozitou, s aplikáciou prirodzeného bytostného duchovna do dennej reality. Obohacuje každodennosť o hĺbku, prekračuje dimenziu prchavého príjemna, umožňuje žiť šťastie ako prirodzený dôsledok zmysluplného bytia.

Druhú vetvu rozvíja v 90-tych rokoch Franklov žiak Alfried Längle v rámci Gesellschaft für Logotherapie und Existenzanalyse (GLE) ako existenciálnu analýzu. V Prahe vznikla Společnost pro logoterapii a existenciální analýzu (SLEA) a od roku 2012 bola založená aj Spoločnosť pre logoterapiu a existenciálnu analýzu (SLEA Slovensko) v Bratislave, ktorá sa teší veľkému záujmu odbornej i laickej verejnosti, ale i záujmu mladých výcvikových frekventantov. Längle sa zaoberal nielen témami zmysluplnosti, ale rozpracoval aj teóriu motivácie. Sústredí sa na vnútorný svet človeka a pýta sa: aké podmienky pomáhajú k tomu, aby jedinec mohol napokon seba presiahnuť? Považuje za prirodzené, že extrémna záťaž v koncentračnom tábore Franklovu pozornosť smerovala von zo seba a svojho vnútorného utrpenia k pomoci iným a naplneniu poslania, no u súčasného človeka, ktorý nečelí vojnovým okolnostiam, považuje za potrebné zacieliť sa aj na stav jeho subjektívneho vnútra. Analyzuje podmienky potrebné pre schopnosť sebapresahu. Existenciálna analýza týmto získava iný a nový rozmer; v tejto podobe bola uznaná v r. 1993 rakúskym spolkovým ministerstvom zdravotníctva ako samostatná psychoterapeutická metóda, ktorá pracuje s duševnými poruchami a problémami (úzkosti, fóbie, strachy, depresie, smútky, poruchy osobnosti, závislosti, psychosomatické ochorenia a psychózy). Smeruje k duchovne a emocionálne voľnému prežívaniu, k autentickému zaujímaniu postojov, k vlastnému slobodnému a zodpovednému zaobchádzaniu so životom, so sebou samým a s okolitým svetom. Neobmedzuje sa teda len na sebapresah v poslaní, ale vníma aj vnútorné prežívanie jedinca, vedie ho k plnej osobnej a autentickej existencii.

Existenciálna analýza má schopnosť liečiť, je terapeutická, pomáha aj tam, kde človek „už nevládze a nemôže“, nepracuje len so zdravou časťou bytosti, ale analyzuje podmienky života, aby boli postupne rozpúšťané blokácie a umožnený opätovný životný pohyb. Längle však logoterapiu neodsunul, naopak – necháva ju ako záverečnú a završujúcu časť existenciálne-analytického procesu a aj poradenským prístupom v situáciách, kedy človek „môže, ale nevie ako“ (netrpí poruchou, ale potrebuje sa orientovať v situáciách záťaže). Logoterapia ostáva právoplatnou súčasťou existenciálnej analýzy, obrazne povedané: existenciálna analýza stavia základy a steny, logoterapia pracuje na budovaní strechy, čím završuje celý proces.

Längle v rámci existenciálnej analýzy hovorí o štyroch základných osobných motiváciách, ktoré človekom hýbu:

  1. Motivácia k fyzickému prežitiu. Aby človek MOHOL BYŤ VO SVETE, ktorý nie je výhradne bezpečným miestom a prináša človeku výzvy a nepredvídateľné prekážky, potrebuje v ňom nájsť oporu, priestor a ochranu. Tiež je veľmi dôležité aktivovať dôveru – schopnosť sa na oporu spoľahnúť. Blokácia na tejto úrovni sa prejavuje ako strach, úzkosť, fóbia alebo neistota.
  2. Motivácia k chuti do života. Aby človek CHCEL ŽIŤ ŽIVOT, potrebuje prežívať blízkosť voči sebe, iným ľuďom a hodnotám vo svete. Emocionalita môže byť žitá, až jedinec dokáže do blízkosti ísť a rozvíjať kvalitu „mať rád“. Vtedy cíti vitalitu, radosť a chuť k životu. Blokácia na tejto úrovni sa prejavuje ako prázdno, depresia, nechuť žiť, smútok, apatia.
  3. Motivácia k individuálnemu bytiu. Aby človek SMEL BYŤ SÁM SEBOU, potrebuje cítiť vlastnú hodnotu svojej jedinečnej a nezameniteľnej osoby. Ústredným hýbateľom na tejto úrovni sú hranice, ktoré chránia a ukazujú jedinečnosť a špecifickosť každého človeka. Blokácia sa prejavuje ako komplex menejcennosti, závislosť, prežívanie krivdy, hnevu, zrady, ponáranie sa do roly obete atď.
  4. Motivácia k zmysluplnému životu. Aby človek CHCEL ŽIŤ ZMYSLUPLNE, potrebuje viesť dialóg s požiadavkami života, byť schopný odpovedať na otázky, ktoré život kladie. Primárna je tu schopnosť zodpovedať za to, čo si zvolím, čomu dám prednosť a čomu venujem svoj životný čas. Orgánom zmyslu je vlastné osobné svedomie. Blokácia na tejto úrovni sa prejavuje ako nuda, existenciálne vákuum, prežívanie nezmyselnosti života a dlhodobej prázdnoty.

Uvedené rozdelenie motivácií do štyroch úrovní je v tomto texte skôr didaktickou pomôckou pre lepšie porozumenie čitateľom. V praxi klient zväčša prichádza s komplexnejším a komplikovanejším problémom či poruchou a blokácia sa vyskytuje na viacerých úrovniach súčasne.

 

Priebeh sedení

Existenciálna analýza pracuje fenomenologicky, čo znamená, že nepoužíva naučené schematické interpretácie, ale pozerá sa na subjekt a jeho jedinečný životný príbeh. Fenomenologické skúmanie problému možno vnímať ako špirálu, ktorá sa stále hlbšie a hlbšie ponára do podstaty. Analyzovaním podmienok na štyroch motivačných úrovniach sa rozkrývajú príčiny klientovych ťažkostí. Riešenie či liečba sa uskutoční až vtedy, keď je videné „čo za tým je“. Rozkrývanie podstaty je silným procesom, kedy sa na motivačných úrovniach začína obnovovať pohyb životnej energie. Nejde však o dosahovanie dokonalého stavu – absolútna dokonalosť je dokonalá ilúzia . Ide o dosahovanie toho, čo je v danej chvíli možné u konkrétnej osoby. Obranné mechanizmy totiž dlhý čas chránili od bolestivých tém; existenciálna analýza obrany postupne rozkladá a zároveň pomáha stavať zdravé a funkčné opory. Klient obnovuje postupne svoju schopnosť viesť dialóg s vonkajšími okolnosťami, s ľuďmi a sám so sebou, vzdáva sa obranných mechanizmov, ktoré realitu skresľovali napr. vytesnením nepríjemných emócií, zakrytím emócií alkoholom, odpojením sa od preciťovania tela a mnohými inými obrannými stratégiami. Rozkrývanie podstaty a proces liečenia sa deje jednak prostredníctvom rozhovorov, ale terapeut používa aj iné techniky práce ako napr. kresbu, relaxáciu, pohybové aktivity, hudbu atď. Najdôležitejším nástrojom terapie je veľmi špecifický terapeutický vzťah medzi klientom a terapeutom. V bezpečnom prostredí profesionálneho vzťahu môže klient postupne opúšťať stiesňujúce obranné stratégie, učí sa opäť dôverovať, cítiť blízkosť a tiež prejavovať svoju jedinečnú osobu. Pomocou obnovy životného pohybu na motivačných úrovniach sa dostáva k svojej autentickej a zmyslom naplnenej existencii. Existenciálna analýza a logoterapia sú známe svojou blízkosťou k životu a schopnosťou obnovy životného pohybu. Azda preto, že povstali z Franklovej bytostnej skúsenosti, kedy napriek beznádejnej situácii bolo životu povedané Áno.