Čo je psychoananalýza ?

Psychoanalýza je terapeutická metóda psychických ťažkostí, ktorá bola pôvodne založená Sigmundom Freudom v rokoch 1885 až 1939, avšak v súčasnosti sa teší veľkému rešpektu odbornej obce nie len v oblasti psychoterapie, ale aj neurovied.

Pôvodne terapeutická metóda našla uplatnenie v ďalších oblastiach ako:

  • Teória fungovania ľudskej mysle
  • Liečebná terapeutická metóda psychických ťažkostí
  • Metóda výskumu
  • Spôsob nazerania na kultúrne a sociálne fenomény – literatúra, umenie, film, politika a správanie sa skupín.

Pre koho je psychoanalýza vhodná

Psychoanalýza je určená pre jedincov, ktorí sa cítia uviaznutý v neustále sa opakujúcich psychických ťažkostiach, ktoré brzdia ich potenciálne zážitky šťastia, či už s rodinou, priateľmi alebo blízkymi osobami. Rovnako im ťažkosti bránia vytvoreniu vzťahov alebo vnútornému naplneniu pri práci. Prípadne im nedovoľujú vykonávať každodenné úlohy. Pocit úzkosti, inhibície, depresie sú častými príznakmi vnútorných konfliktov. Tie vedú k ťažkostiam vo vzťahoch, v prípade ich neliečenia majú dôležitý dosah na osobné a profesionálne rozhodnutia. Korene týchto ťažkosti vedú hlbšie, než môže zájsť  racionálne uvedomenie. A to je dôvod, prečo sú bez terapie nevyriešiteľné.

S pomocou skúseného psychoanalytika je pacientovi umožnené nahliadnuť do nevedomých častí týchto ťažkostí. Rozprávanie pacienta s psychoanalytikom v bezpečnej atmosfére a prostredí vedie pacienta k stále väčšiemu uvedomovaniu dovtedy nepoznaného vnútorného sveta (myšlienok, pocitov, spomienok, snov) a poskytuje mu úľavu od psychickej bolesti. Rovnako vytvára priestor pre osobný rast a sebauvedomenie, ktoré posilňuje pacientovu sebaistotu, nevyhnutnú pre jeho osobný rast aj dlho po tom, ako je analýza ukončená.

Metóda psychoanalýzy

Základom psychoanalýzy je rozprávanie, založené na metóde voľných asociácii. Na tom je položené základné pravidlo psychoanalýzy, kde pacient je nabádaný, aby povedal všetko, čo mu napadne, tak ako mu to napadne, bez toho, aby sa niečím nechal obmedzovať. Nemá sa trápiť významom alebo prijateľnosťou toho, čo hovorí, prípadne pocitmi hanby, trápnosti alebo viny. Prijatím tohto jediného pravidla liečby pacient postupne odhaľuje prekvapujúce spojenia túžob a obrán, predtým vedomiu skryté skutočnosti. Postupne sa odkryjú doposiaľ nevedomé nevyriešené konflikty, ktoré sa zároveň môžu odraziť na vzájomnom vzťahu medzi pacientom a analytikom. Analytik sa následne snaží u pacienta podnietiť, aby tento druh informácii z neuvedomovanej časti jeho vnútorného sveta integroval – teda pre ne našiel miesto aj vo svojom vedomom prežívaní . K želanej integrácii napomáhajú analytikove intervencie, ktoré môžu mať v psychoanalýze niekoľko podôb. Základnou intervenciou je poskytnutie analytikovho odosobneného vnútorného pohľadu na klientov nevedomý konflikt. Intervencie sa tiež často týkajú vzájomného vzťahu medzi analytikom a klientom, alebo inak povedané, prenosovej situácie, ktorá sa odohráva tu a teraz v priebehu terapeutického sedenia, a často odzrkadľuje pacientove dlhodobé nevedomé konflikty. Prostredníctvom zamerania pacientovej pozornosti na tieto skutočnosti u neho dochádza k novému pochopeniu vlastných ťažkostí.

Proces prepracovania a samotnej liečby pozostáva z opakovaného poskytovania týchto náhľadov na podobné situácie, v ktorých sa objavujú vnútorné konflikty. Tento proces prepracovania dovoľuje pacientovi stále viac spoznávať myšlienkové procesy, ktoré v ňom vytvárajú jeho konflikty. Riešením týchto konfliktov, nahliadanie na ne z perspektívy, či ich uvoľnenie – toto všetko oslobodzuje pacienta od starých vzorcov správania a inhibícii a vytvára priestor pre nové voľby a rozhodnutia.

Usporiadanie

Metóda, ktorú sme popísali vyššie, sa najlepšie uplatňuje v klasickom nastavení: pacient pohodlne leží na pohovke a hovorí všetko, čo mu príde na myseľ, bez toho, aby bol rušený pohľadom na analytika. Ten obyčajne sedí za pohovkou. To umožňuje obom sa vydať na analytickú výpravu plnohodnotného počúvania a reflexie čohokoľvek, čo sa počas terapeutickej hodiny objaví: pacient je ponorený do svojho vnútorného sveta, živých spomienok, opätovne zažíva dôležité zážitky, hovorí o snoch a tvorí fantázie. To všetko tvorí časť analytickej cesty, ktorá poskytuje objasnenie pacientových ťažkostí, jeho života, histórie ako aj spôsobu, ako jeho myseľ pracuje. Takéto stretnutie trvá obyčajne 45 až 50 minút. V snahe o plnohodnotné ponorenie sa do analytického procesu ide pri psychoanalýze o intenzívne stretávanie, ktoré sa uskutočňuje tri, štyri, ale aj päťkrát za týždeň. Pri menej intenzívnych stretnutiach sa používa kreslo namiesto pohovky, pričom usporiadanie sa mení na tvárou v tvár. Časové ohraničenie trvania terapie je ťažko predpokladať. Priemerne trvá niečo medzi troma až piatimi rokmi, ale existujú aj prípady, ktoré trvajú kratšie ako aj dlhšie. Pričom pacient aj analytik majú slobodu v rozhodnutí prerušenia alebo ukončenia terapie.

Jednotlivé psychoanalytické metódy liečby /dospelí, deti, skupiny/

Psychoanalýza sa aplikuje v rôznych formách. Klasická psychoanalytická liečba, ktorú sme vyššie opísali, bola pôvodne určená na čo najlepšie prijatie mentálnych kapacít dospelého neurotického pacienta, ktorý je dostatočne adaptovaný na požiadavky života a práce. Vysokofrekvenčná psychoanalytická liečba sa navyše používa aj pri širšom spektre psychopatológie, ako sú narcistické alebo hraničné osobnostné poruchy.

Psychoanalytická psychoterapiana Slovensku reprezentovaná spoločnosťou SSPAP (Slovenská Spoločnosť pre Psychoanalytickú Psychoterapiu), je modifikovanou formou psychoanalýzy. Na rozdiel od nej sa najčastejšie aplikuje pri nižšej frekvencii sedení (dve, prípadne jedno sedenie za týždeň) pričom aj usporiadanie je také, že pacient aj terapeut sedia tvárou v tvár. Pri tejto terapii je cieľ zameraný skôr na vyriešenie konkrétneho problému (ťažkosti vo vzťahu alebo v práci), depresie alebo úzkostných porúch. Podobne ako v psychoanalýze, v tejto terapii vzniká prenos a protiprenos, avšak na rozdiel od psychoanalýzy zostáva skôr v úzadí a neinterpretuje sa. Tým sa necháva viac priestoru na priame oslovenie problémov pacientovho života.

Psychoanalýza u detí

Psychoanalýza detí (od narodenia) a adolescentov je rovnako praktizovaná metóda liečby. Deti, ako aj adolescenti, môžu zažívať psychické ťažkosti (depresiu, úzkosti, zážitky extrémnej agresie a krutosti, obsesívne myslenie, kompluzívne správanie, poruchy učenia, ako aj príjmu potravy atď), ktoré brzdia ich psychický vývoj a vyvolávajú znepokojenie u rodičov, učiteľov alebo priateľov. Pre nich existuje modifikovaná na vek orientovaná psychoanalytická liečba (hranie sa s hračkami a kreslenie), ktorá dovoľuje deťom a adolescentom vyjadriť ich ťažkosti. Detskí analytici sa špecializujú a oslovujú nevedomú časť mysle v pacientovej komunikácií a vyjadrujú sa tak, aby pomohli dieťaťu vyriešiť ich emočný konflikt a problém, ktorý sa skrýva za navonok sa prejavujúcim symptómom.