Psychológ, psychoterapeut, psychiater…?

Zvažujete, či vyhľadať odbornú psychologickú alebo psychiatrickú pomoc, a nemáte jasno v tom, akého odborníka vzhľadom na vaše problémy potrebujete? V tomto článku sa vám pokúsime podať ucelený obraz, na základe ktorého sa budete môcť rozhodnúť. V prvej časti článku si vymedzíme základné pojmy a existujúce profesie, aby sme sa v časti druhej mohli následne zamerať na praktické rozhodovanie medzi jednotlivými typmi odbornej pomoci.

Základné profesie v systéme starostlivosti o duševné zdravie

Psychiater je lekár, ktorý vyštudoval medicínu so špecializáciou na psychiatriu. Zaoberá sa psychickými poruchami, a to predovšetkým z biologického hľadiska – inými slovami, má preštudovaný ľudský mozog a biochemické procesy v ňom prebiehajúce. Na základe toho predpisuje lieky, ktoré dokážu na základe súčasného vedeckého poznania ľudského mozgu minimalizovať alebo úplne zamedziť väčšine symptómov základných duševných porúch. Ambulantný psychiater sa teda primárne zaoberá farmakoterapiou.

Psychológ nie je lekár, a teda nemá právo predpisovať lieky. Vyštudoval psychológiu – vedu, ktorá sa definuje ako „veda o ľudskej duši“. Vo všeobecnosti sa psychológovia, na rozdiel od psychiatrov, nezaoberajú biochemickým pozadím psychických porúch, ale ich psychologickými príčinami a psychosociálnymi faktormi, ktoré umožňujú vznik a pretrvávanie duševných problémov. V praxi sa však s jednoslovným pojmom “psychológ” stretávať nebudete, pretože všetci psychológovia sa ďalej špecializujú, podobne, ako sa lekári delia na všeobecných, zubárov či psychiatrov.

Pokiaľ teda hľadáte psychológa, pravdepodobne hľadáte jedneho z troch druhov odborníkov: klinického psychológa, poradenského psychológa alebo psychoterapeuta. Povolanie „psychológ“ samo osebe neexistuje. Skôr, než popíšeme vzťah medzi psychoterapeutom, klinickým psychológom a psychiatrom, poďme sa pozrieť detailnejšie na základnú charakteristiku práce psychoterapeuta a klinického psychológa.

Psychoterapeut je odborník, ktorý sa zaoberá  liečbou psychických porúch a iných duševných problémov psychologickými metódami. Takejto liečbe sa hovorí psychoterapia. Psychoterapeut okrem formálneho vysokoškolského štúdia navyše absolvoval dlhodobý psychoterapeutický výcvik vo vybranom psychoterapeutickom smere, ako aj postgraduálne vzdelávanie z klinickej psychológie, teda psychológie duševných porúch. Metódy, ktoré jednotliví psychoterapeuti používajú, závisia od psychologickej školy, v ktorej si spravili výcvik. Čo však majú všetky tieto metódy spoločné, je pravidelné stretávanie klienta s jeho terapeutom v bezpečných podmienkach, kde sa od klienta požaduje určitá miera otvorenia sa, aby sa medzi nimi následne mohol vybudovať dôverný vzťah. V rámci tohto vzťahu terapeut počas spoločných sedení systematicky obracia klientovu pozornosť do jeho vnútra a napomáha tak jeho sebapoznávaniu a následnému zavádzaniu nových potrebných zmien do jeho života.

Klinický psychológ sa zaoberá detailnou psychodiagnostikou. V praxi bývajú klinickí psychológovia často prvým kontaktom, s ktorým sa v rámci zdravotníckeho systému ľudia, trpiaci psychickými poruchami, stretnú. Z tohto dôvodu spravidla disponujú určitými základnými psychoterapeutickými vedomosťami a zručnosťami, potrebnými na prvotnú krízovú intervenciu alebo upokojenie klienta. Pokiaľ má daný klinický psychológ absolvované aj psychoterapeutické vzdelávanie, môže sa tiež plnohodnotne venovať aj liečbe psychických porúch. Pokiaľ nie, jeho základnou úlohou je vypracovať za pomoci psychodiagnostických metód (najčastejšie rôznych testov a špeciálneho psychologického rozhovoru) posudok, z ktorého ďalej môže vychádzať psychiater či psychoterapeut (prípadne neuropsychológ) pri terapii daného klienta. Vyšetrenie u klinického psychológa taktiež môže byť rôznym ľuďom v rôznych situáciách nariadené zákonom – napríklad pri žiadosti o zbrojný preukaz, pri overovaní vodičskej spôsobilosti či pri súdnom pojednávaní pri podozrení z trestného činu.

„Čistý psychoterapeut“, „psychoterapeut – klinický psychológ“ a „psychoterapeut – psychiater“

Matematicky je vzťah medzi psychoterapeutom, psychiatrom a klinickým psychológom vyjadriteľný zhruba nasledovným diagramom: existujú psychiatri, ktorí vyštudovali medicínu, a existujú klinickí psychológovia, ktorí vyštudovali psychológiu. Psychoterapeuti sú nezávislou profesiou. Psychoterapeutom sa môže stať psychiater, môže sa ním stať klinický psychológ, a zároveň ním nemusí byť ani jeden z týchto dvoch.

V praxi sa však tento vzťah omnoho viac sa podobá diagramu nižšie, kde vidíme, že iba relatívne malá časť psychiatrov sa zároveň zaoberá psychoterapiou. Naproti tomu sa však psychoterapii zároveň venuje väčšina klinických psychológov. V každom prípade, pokiaľ uvažujete o psychoterapii a chystáte sa navštíviť či už klinického psychológa alebo psychiatra, je potrebné overiť si, či tento odborník má zároveň absolvované aj psychoterapeutické vzdelávanie v niektorom psychoterapeutickom prístupe.

Poradenský psychológ používa rovnaké alebo veľmi podobné metódy ako psychoterapeut, avšak používa ich v inom kontexte. Poradenský psychológ tiež absolvoval dlhodobý výcvik v niektorej psychoterapeutickej metóde, avšak na rozdiel od psychoterapeuta nemusí byť odborník na duševné poruchy. Poradenskí psychológovia sa teda zaoberajú skôr poradenstvom v náročných životných situáciách, psychologických, osobných, partnerských či rodinných krízach, či v akýchkoľvek iných situáciách, kedy človek nevie, ako ďalej. Kedy sa človek zamotal v svojej vlastnej hlave alebo v aktuálnej situácii svojho života. Hranice medzi činnosťou poradenského psychológa a psychoterapeuta však často bývajú nejednoznačné a v praxi sa tieto dve profesie mnohokrát prekrývajú. Nižšie popisujeme rozdiely medzi týmito profesiami detailnejšie. 

Pomenovanie „poradenský psychológ“ často vzbudzuje predpoklad, že podstata jeho činnosti spočíva v tom, že si vás vypočuje a následne vám dá nejakú múdru radu,  ktorá vaše problémy vyrieši. Nič nemôže byť ďalej od pravdy. Psychológovia veľmi zriedka dávajú rady. Aj keby nejakou náhodou naozaj vedeli, čo je pre ich klienta najlepšie, vedia tiež, že „rada“ vôbec nie je to, čo klient skutočne potrebuje. Úlohou poradenského psychológa je poskytnúť klientovi ľudskú oporu, pomôcť mu vyznať sa sám v sebe a umožniť mu, aby sám objavil také východisko zo svojich problémov, ktoré bude preňho osobne to najsprávnejšie. 

Poradenskí psychológovia sa niekedy špecializujú na užšie vymedzené témy – napr. smútkové, vzťahové či krízové poradenstvo.

Mám teda navštíviť poradenského psychológa či psychoterapeuta?

Ako už bolo spomínané, v praxi sa činnosť poradenských psychológov a psychoterapeutov často prekrýva. Vo všeobecnosti môžu k psychoterapeutovi chodiť a chodia aj klienti, ktorí netrpia duševnou poruchou, nemalo by to však byť naopak, nakoľko poradenský psychológ nie je na psychické poruchy odborníkom. Psychoterapeut totiž bol vyškolený na to, aby vedel, ako pristupovať k človeku s depresiou, so schizofréniou či s posttraumatickou stresovou poruchou, a v čom sa metódy, použité v ich psychoterapii musia líšiť. Tiež musí vedieť rozovnávať, kedy je stav jeho klienta zvládnuteľný čisto psychoterapeutickými metódami, a kedy už je nutné zapojiť farmakologickú, či inú medicínsku formu pomoci. Možno že sa u klienta vôbec nejedná o duševnú poruchu, ale o organickú poruchu mozgu, ktorá by mala byť operovaná – a takéto veci si psychoterapeut musí vedieť všimnúť.

Preto je naše odporúčanie nasledovné: s osobnými, partnerskými či rodinnými krízami a problémami si môžete bez výčitiek zvoliť medzi poradenským psychológom a psychoterapeutom, je to v princípe jedno a iné faktory, odlišujúce jednotlivých odborníkov, budú vo Vašom prípade kľúčovejšie než to, či je daný odborník psychoterapeutom alebo poradenským psychológom. Avšak pokiaľ je Vaším hlavným problémom niektorá zo známych psychických porúch, odporúčame Vám vyhľadať psychoterapeuta.

Môže sa stať, že nejakú tú duševnú poruchu máte, avšak tá nie je „tým problémom“, s ktorého riešením by ste chceli pomôcť. V takomto prípade môžete kľudne navštíviť aj poradenského psychológa, pokiaľ sa tak rozhodnete. Pred rozhodnutím však skúste zvážiť, či daná porucha hrá vo vašom živote významnú rolu, či ovplyvňuje vašu osobnosť a prípadne má spoluúčasť aj na vašom aktuálnom probléme. Ak ste si na tieto otázky odpovedali „áno“, bude pre vás psychoterapeut lepšou voľbou. Ak nie, vôbec sa touto poruchou nemusíte zapodieľať, pretože ste sa s ňou už pravdepodobne naučili žiť a zvládať ju. Svoj aktuálny problém či krízu teda môžete riešiť s akýmkoľvek odborníkom, ktorého uznáte za kompetentného.

… a psychoterapeuta či psychiatra?

Povedzme, že ste si vyjasnili, že vaším hlavným problémom je duševná porucha a chcete ju liečiť. V takomto prípade máte na výber okrem psychoterapeuta tiež psychiatra a je len na vašom slobodnom rozhodnutí, ktorú formu pomoci si zvolíte. Môžete sa liečiť psychoterapiou, farmakoterapiou, alebo pre vyššiu šancu na úspech kombináciou oboch.

V prvom rade sa pozastavíme na slovíčku liečiť. Nie všetky duševné poruchy sa totiž dajú vyliečiť. Mnohé sa dajú iba stabilizovať (zmierniť na úroveň, ktorá je pre človeka znesiteľná), resp. dá sa naučiť s nimi žiť bez významnejšieho narušenia kvality života. Rozhodne netvrdíme, že by psychoterapia dokázala vyliečiť akúkoľvek duševnú poruchu, a rovnako tak ani farmakoterapia. Sú však poruchy, pri ktorých liečbe je psychoterapia viac či menej bezradná, zatiaľ čo farmakoterapia ich dokáže úspešne stabilizovať. Medzi takéto poruchy patria napríklad psychózy ako je schizofrénia, alebo najhlbšie štádium depresie. Pri týchto problémoch by človek nemal váhať vyhľadať psychiatrickú pomoc. Pokiaľ sa jedná o takúto poruchu, na našej stránke, venovanej tejto poruche, sa bude v pravej časti nachádzať grafická informácia o spornej čí nízkej účinnosti psychoterapie pri jej liečbe, ako aj odporúčaná forma pomoci prvej voľby.

Hoci nie všetko sa dá vyliečiť, psychoterapia sa pre vás minimálne vždy môže stať cennou pomôckou v učení sa, ako so svojím problémom žiť. Preto psychoterapia nemusí byť ani pri schizofrénii vôbec zbytočná (hoci niektoré psychoterapeutické metódy nie sú v kombinácii s antipsychotickou medikamentóznou liečbou použiteľné), pokiaľ nelipnete na predstave o definitívnom vyliečení. Psychoterapia totiž vo svojej podstate je o osobnostnom rozvoji, ktorý vás ako človeka, prekonávajúceho vlastné obmedzenia, môže obohatiť vždy.