Gestalt terapia je terapiou zážitku v trojuholníku – telo, myseľ a emócie. Týmto zážitkom môže byť všetko, čo je v nás a čo vystupuje v prítomnosti do popredia nášho prežívania. Terapia pritom slúži ako plátno, na ktoré si človek prináša všetko, čo ho trápi, čo je neukončené a čo potrebuje spracovať. Dobrý terapeut sprevádza svojho klienta cestou objavovania seba tak, aby jeho myseľ, telo a emócie boli v súlade. Sám klient môže skrz prehlbujúce sa porozumenie seba samému a svojim problémom meniť svoje zaužívané vzorce správania tak, aby bol spokojnejší sám so sebou i so vzťahmi, ktoré tvorí s druhými ľuďmi.
Je to zároveň spôsob práce, ktorý neponúka návody, ale vedie človeka cestou poznania. Tento prístup je holistický, vníma teda človeka v šírke jeho kontextu, vzťahov a skúseností. Zároveň chápe telo aj myseľ človeka v jednote – to znamená, že aj chorobu alebo nejakú ťažkosť chápe ako prejav organizmu, ktorý tým niečo hovorí, alebo sa jej prostredníctvom kreatívne prispôsobuje prostrediu.
Slovo gestalt znamená tvar, celok, prípadne utváranie (gestalten). Vyjadruje poznanie, že naše vnímanie a prežívanie sú do veľkej miery formované našimi potrebami, ktoré smerujú svojmu k uzavretiu a naplneniu, a tým k nastoleniu rovnováhy. Spôsob ich uzatvárania je pritom ovplyvnený našou minulou skúsenosťou.
Gestalt terapia je hlbinne psychologický a existenciálne – fenomenologický psychoterapeutický smer, založený v štyridsiatych rokoch 20. storočia Fritzom Perlsom a jeho manželkou Laurou Perls. Gestalt terapia pri svojom vzniku čerpala z množstva filozofických (existencializmus, fenomenológia, zen budhizmus) a psychologických základov (psychoanalýza, gestalt psychológia, holizmus, bioenergetika).
Figúra vs. pozadie
Gestalt vychádza z toho, že ľuďom môžme porozumieť iba ako celistvým živým bytostiam, vyskytujúcim sa v zložitých enviromentálnych a spoločenských systémoch. Vychádza z tzv. „teórie poľa“ a konceptu vnímania figúry a pozadia.
Figúra je niečo, na čo zameriavame svoju pozornosť tu a teraz. Vystupuje do popredia, kým jej okolie ostáva aj s ostatnými figúrami v úzadí. Pozadie je všetko, čo je aktuálne neuvedomované. Pozadie, alebo aj neuvedomované figúry umožňujú aktuálnej figúre vyniknúť. Ostatné časti (napr. iné potreby) sa zas môžu stať figúrou neskôr. Figúru môžeme chápať aj ako vystupujúcu potrebu, ktorá by chcela byť naplnená. Ak sa tak z nejakého dôvodu neudeje, dochádza k tzv. neukončenému gestaltu a táto figúra má potom tendenciu sa opakovať.
Prečo je to tak dôležité? Lebo to, čo si uvedomujeme – figúra, alebo neuvedomujeme, je predmetom terapeutickej práce. Figúrou je napríklad sklamanie v láske, ktoré nás úplne zaplaví na pozadí prebiehajúceho života, školy, práce a pod. Figúrou môže byť aj aktuálna potreba, ako napr. hlad, a keď ju uspokojíme, prichádza figúra ďalšia. Figúru môžeme chápať aj ako tlačiaci kamienok v topánke, ktorý sa stále pripomína. Tu máme na výber dve možnosti: buď si kamienok nebudeme všímať a znášame následky (bolesť), alebo ideme do akcie a vyberieme ho ….
Fenomenologický prístup
Yontef hovorí, že gestalt terapia je fenomeologická, jej jediným cieľom je uvedomovanie a jej metodológiou je metodológia uvedomovania. Terapeut v gestalt terapii uplatňuje fenomenologický prístup, čo znamená, že venuje pozornosť subjektívnemu prežívaniu človeka, skôr než objektívnym okolnostiam jeho života. Každý človek má totiž jedinečné prežívanie a jeho vnímanie a prežívanie reality je pre neho po psychologickej stránke dôležitejšie, než realita ako taká. Na tomto mieste ešte možno dodať, že žiadna objektívna pravda ani neexistuje, ale existuje iba množstvo subjektívnych pohľadov.
Fenomenológia teda znamená zameranie sa na to, aké sa nám veci zdajú byť z nášho uhlu pohľadu, namiesto zameriavania sa na „objektívnu“ verziu pravdy. Takýmto prístupom sa odhaľuje jedinečné fungovanie psychiky klienta.
Úloha terapeuta
Fenomenologický prístup je pre klienta dôležitý aspekt Gestalt terapie, nakoľko pri ňom terapeut odkladá bokom svoje predpoklady a klientovi skutočne načúva. Zároveň ponecháva priestor na to, aby klient mohol slobodne popisovať to, čo sa s ním práve deje, čo cíti a čo si uvedomuje (figúra). Všetko, čo sa deje, je jedinečným momentom, ktorý terapeut trpezlivo, empaticky a aktívne zaznamenáva a dáva o tom klientovi spätnú väzbu. Terapeut napríklad môže klientovi reflektovať „vidím, že máte slzy v očiach“, alebo „počujem, že sa vám trasie hlas“ a pod., čím upriami jeho pozornosť na prežívanie tu a teraz. Terapeut taktiež overuje, či to, čo u klienta vníma, je zároveň tým, čo klient naozaj cíti. V neposlednom rade terapeut monitoruje aj to, čo v aktuálnom rozhovore u klienta nie je prítomné a čo absentuje – teda jeho pozadie.
Tento terapeutický vzťah, v ktorom terapeut dáva bokom svoje predchádzajúce porozumenie, vedomosti, predsudky a očakávania, a na všetko sa dopytuje klienta, môže byť zo začiatku pre klienta prekvapujúci. Terapeut sa totiž pýta na zdanlivo samozrejme veci, ktoré však môžu byť nositeľom mnohých významov, o ktorých vie len klient sám. Človek sa tak pri týchto významoch môže zastaviť a viac porozumieť sebe samému. Terapeut sa zaujíma o to, ako klient rozumie sám sebe, aké sú jeho skúsenosti, čo ovplyvňuje jeho kognitívne funkcie, emócie, správanie, a špeciálne jeho vzťahový rámec.
Najvýznamnejšou časťou gestalt terapie je preto vytvorenie vzťahu medzi terapeutom a klientom, a to prostredníctvom dialógu ako autentického stretnutia dvoch osôb. Svoje pocity teda neprináša do terapie iba klient, ale aj terapeut, ktorý autenticky sprostredkováva vlastné pocity a vnemy, súvisiace s klientovým procesom. Terapeut sa zároveň snaží zdržať sa interpretácií a vedie klienta k bytiu tu a teraz, a to bez toho, aby to musel kategorizovať, vysvetľovať, nálepkovať, alebo nejakým spôsobom ovládať. Ide o to, aby klient sám dospel k zážitku, k uvedomeniu.
Bezpečný terapeutický vzťah
Na tomto mieste by som rada zdôraznila, že v gestalt práci ide najmä o kontakt. Ten je definovaný tzv. kontaktným cyklom. Každý z nás sa na tomto cykle môže s druhým človekom stretnúť alebo ustrnúť, a tým pádom narušiť cyklus kontaktu. V terapii prebieha neustála interakcia kontaktovania sa – približovania sa a vzďaľovania sa.
Tu je dôležité zamerať sa aj na hranice, ktoré nás definujú. Pretože len ten, kto narazí na niečo iné, nové, cudzie, sa vymedzí a objaví to, kto je on.
Terapeutický vzťah je teda skúšobným priestorom, v ktorom s terapeutovou podporou môžu klienti študovať svoje procesy vstupovania do kontaktu a vystupovania z neho. Objavovať, kým práve sú a kým by sa mohli stať. Gestalt terapia je teda najmä terapiou sebapoznania, ktoré vedie k sebaurčeniu a rastu. Fritz Perls hovorí, že terapia je bezpečná kríza, kedy má klient dostatok podpory a bezpečia, aby sa mohol vystaviť zmene.
Terapeutický vzťah zahŕňa niekoľko presne vymedzených a vzájomne prepojených aspektov, medzi inými aj existenciálnu rovinu ľudského vzťahu, pracovné spojenectvo a prenosový vzťah. Podmienky, ktoré podporujú rozvinutie takéhoto vzťahu, sú pochopenie, autentickosť a bezpodmienečné prijatie a potvrdenie jedinečnosti toho druhého. Len dôvera klienta voči terapeutovi mu umožňuje konfrontáciu s tým, čo robí, ako to robí, či to tak aj naozaj chce robiť a či sa pri danom správaní cíti slobodne a sám sebou.
Pomocné techniky v Gestalt terapii
Gestalt terapia nemá predpísaný súbor intervencií. Je výrazne odkázaná na aktuálny zážitok kontaktu a kreativitu terapeuta v procese s klientom. Okrem dialógu však pracuje aj s experimentovaním, ktoré môže mať v gestalt terapii podobu rôznych techník:
- Metóda prázdnej stoličky – na ňu môže klient imaginárne posadiť niekoho, vo vzťahu s kým má niečo neukončené, a povedať mu to. Prípadne s ním skúsiť viesť imaginárny dialóg, keď si presadá zo svojho miesta na miesto tohto človeka. Stolička tiež môže reprezentovať nejakú našu časť, pričom môže klient viesť dialóg dvoch častí jeho samého, ktoré spolu vedú vnútorný konflikt. Ide o zážitkové prehrávanie rolí, častí, fenoménov. Klient si v tomto imaginárnom dialógu taktiež môže skúšať nové vzorce správania.
- Práca so snami – je tiež súčasťou gestalt terapeutickej práce. Sny tvoria projekciu (zrkadlo) dynamiky nášho psyché a vstúpiť do nich v situácii “tu a teraz” a stať sa tak ich súčasťou môže byť pre klienta zdrojom dôležitých odpovedí na otázky, ktoré si v živote kladie. Sny sú tiež dôležitým významovým prvkom terapeutického procesu.
- Práca s polaritami – tam, kde napríklad klient jednostranne prezentuje určitú vlastnosť (napr. dobrosrdečnosť a vrúcnosť), terapeut dáva do pozornosti jej opačnú polaritu (napr. agresivitu a drzosť) tak, aby si klient mohol zažiť oba póly. Tiež sa pracuje s rôznymi podobami toho, čo sa prezentuje (figúry), a toho, čo je v úzadí (pozadia).
- Práca s imagináciou – v imaginácii (aktívnej práci s predstavivosťou, vid. článok o katatýmno-imaginatívnej psychoterapii) sa dá uchopiť čokoľvek, čo klient do dialógu prináša, a rozvinúť to tak, aby došlo k vyplaveniu významného duševného materiálu – napr. čo by povedala tá hrča vo vašom krku a pod.
- Práca s telom – vnútorná skúsenosť sa často odráža v jazyku tela a v jeho správaní. Vnímanie telesných pocitov, ako aj celého tela – organizmu v priestore, je teda dôležitou súčasťou gestalt práce. Spektrum možností práce s telom je široké – od uvedomovania si toho, čo sa s telom deje, až po amplifikáciu – vedomé zosilnenie – určitých javov (napr. vidím, že kývate rukou, zosilnite ten pohyb – čo to s Vami robí?), alebo naopak stlmenie. Tak si môže klient uvedomiť svoju nervozitu, ktorú si predtým neuvedomoval. Gestalt terapeut bežne zameriava pozornosť klienta na to, ako sa mu sedí, ako sa cíti a pod. Nejde tu len o navodenie čo najvyšieho komfortu, ale tiež o upozornenie na automatické vzorce správania jeho tela, napr. ako si klient zabraňuje dýchať, ako sa spontánne krčí či sťahuje svoje telo.
- Práca s dýchaním – je tiež bežným prvkom gestalt práce. Dýchanie je základná forma komunikácie organizmu so svetom, jeho prvotná interakcia s ním. Zastavovanie dychu, jeho prerušovanie či plytké dýchanie sú významné spúšťače zranení a tráum. Práca s dýchaním klienta ukotvuje v priestore tak, aby pre seba sám v sebe našiel čo najlepšiu podporu.
- Práca s kresbou – je expresívna technika, ktorá je ponúkaná klientovi najčastejšie s cieľom prehĺbiť kontakt s jeho vlastnými neuvedomovanými časťami.
- Hra – je pre dospelého klienta ďalšou formou sebavyjadrenia a experimentovania (vid. článok o terapii hrou). Hra je však základným a najdôležitejším projektívnym nástrojom pri práci s deťmi, kde si dieťa “tu a teraz” prehráva zažité traumy, a tieto sa v jeho spôsobe hry odzrkadľujú a stávajú sa viditeľnými. Traumatizované dieťa sa navyše prostredníctvom hry môže zhovárať s terapeutom bezpečnou a prijateľnou formou.
- Relaxácia – v prípade akútnej krízy môže terapeut ponúknuť klientovi aj metódu relaxácie na zvládnutie náročnej situácie. Malo by to však byť v kontexte terapeutickej práce, a to s cieľom lepšej ukotvenosti klienta a poskytnutia podpory a sebapodpory pre rast a uvedomenie.
Škála metód experimentovania pri práci s klientom je široká, a závisí len od terapeuta a od jeho palety nástrojov, ktoré z nich ovláda a preferuje. Ciele gestalt terapie zostávajú nemenné, a to byť tu a teraz a prehlbovanie uvedomovania.
Paradoxná zmena
Na tomto mieste by som ešte rada spomenula teóriu paradoxnej zmeny – klienti do terapie vstupujú s tým, že sa chcú zmeniť. V skutočnosti však ide v gestalt terapii skôr o to, prijať to, kým som a skutočne ním byť. Vyzerá to jednoducho, ale je to zložitý proces vyžadujúci si uvedomenie, vhľad a pokoru. Paradoxná teória zmeny trvá na tom, že namiesto toho, aby sa klient snažil zmeniť, potrebuje vstúpiť do všetkých aspektov vlastnej skúsenosti a plne si ju uvedomiť. Akonáhle to urobí, zmena príde sama.
Gestalt terapia v praxi
Na Slovensku je veľa dobrých gestalt terapeutov, ktorí sú vedení v zozname psychoterapeutov. Každý z nás je jedinečný, a rovnako tak aj každý gestalt terapeut má svoj štýl práce. Odporúčam preto, aby si klienti vybrali takého terapeuta, ktorému by mohli dôverovať, a s ktorým vedia predstaviť zdieľanie svojho „ja“. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že aj terapeutický vzťah je významným vzťahom, určujúcim klientov rast.
Zároveň je dôležité vnímať aj to, že proces práce na sebe je aj bolestivým procesom, preto je veľmi dôležitá motivácia človeka, ktorý chce tento proces podstúpiť.
Na záver by som rada ponúkla myšlienku zakladateľa gestalt terapie Fritza Perlsa, ktorá tiež môže napovedať, o čo v gestalt terapii ide: „Robím svoju vec a vy robíte svoju. Nie som tu na svete preto, aby som žil podľa vašich očakávaní a vy tiež nie preto, aby ste žili podľa mojich. Vy ste vy a ja som ja.“
