Holotropné dýchanie

Jedna z najnetradičnejších psychoterapeutických metód súčasnosti vôbec. Vyvinul ju český transpersonálny psychológ a psychiater Stanislav Grof, ktorý bol jedným z priekopníkov LSD terapie. V intenzívnych stavoch, ktoré jeho pacienti prežívali pod vplyvom tejto látky, dochádzalo často behom jediného sedenia k tak významným terapeutickým zmenám, na aké často bývali potrebné roky psychoterapie. Po tom, čo bola táto látka zakázaná, vyvinul Grof techniku holotropného dýchania ako alternatívny spôsob navodenia podobného stavu vedomia.

Čo je to holotropné dýchanie?

Prívlastok holotropný, doslovne prekladaný ako smerujúci k celistvosti, používa Stanislav Grof na označenie rozšíreného stavu vedomia, v ktorom si človek uvedomuje viac aspektov reality i svojho vnútorného prežívania, než v každodennom bdelom stave. Keď Grof pomenoval svoju terapeutickú techniku holotropné dýchanie, chcel vyjadriť, že ide o metódu dosahovania holotropných stavov vedomia za pomoci špeciálnej dýchacej techniky. Predsa je však táto dýchacia technika iba jedným z troch základných pilierov holotropného dýchania. K zmenenému stavu vedomia pri ňom totiž dochádza až vďaka kombinácii všetkých troch. Sú nimi:

• špeciálny spôsob vedomého dýchania
• muzikoterapeutické pôsobenie vhodne zvolenej hudby
• práca s telom

Grof zistil, že keď tieto tri faktory pôsobia na človeka spoločne, dokážu u neho navodiť špecifický zmenený stav vedomia, ktorý v sebe skrýva liečivý potenciál.

Ako to v praxi vyzerá?

Grof počas rokov svojej praxe s holotropným dýchaním dospel k záveru, že táto metóda má najlepší účinok, keď sa praktikuje v skupine. Dodnes je preto zaužívané, že holotropné dýchanie sa vykonáva formou víkendových skupinových seáns.

V rámci skupiny sa najskôr rozdelíte do dvojíc: jeden bude vždy “dýchať”, a druhý mu bude robiť tzv. sittera, teda naňho bude dohliadať a poskytovať mu potrebnú starostlivosť. Dýchajúci si vo veľkej miestnosti ľahnú na žinienky, zaviažu si oči a dostanú inštrukciu, aby dýchali špeciálnym spôsobom. Súčasne sa nahlas pustí evokatívna hudba, ktorá podporí nástup rozšírených stavov vedomia.

Po chvíli sa pozvoľna začne prežívanie dýchajúceho meniť. Zo začiatku ide zvyčajne o čisto telesné prežitky a o zmenu vnímania tela. Typickým sprievodným javom v tejto fáze je telesná strnulosť a kŕče v rôznych častiach tela. Môžu sa objaviť rôzne spontánne pohyby, výkriky, plač či iné emocionálne prejavy. Za týmito telesnými zážitkami sa totiž skrývajú rôzne hlboko potlačené emócie z dávnej minulosti, ktoré teraz môžu vystúpiť na povrch vedomia a dožadovať sa o vyjadrenie.

Priebeh týchto stavov je samozrejme u každého a zakaždým jedinečný. Telesné zážitky, ako sú rôzne svalové napätia, kŕče či bolesti, môžu spontánne prechádzať do silných emócií, ktorým nemusíme vôbec rozumieť, iba sa v nás zrazu vynoria. Tie môžu ďalej prejsť do vizuálnych spomienok z raného detstva, snových predstáv či náhlych vhľadov a vnuknutí.

Váš sitter vám za pomoci terapeuta môže pri tomto procese pomáhať okrem iného prácou s telom. Pri tej sa drží zlatého pravidla: sledovať náznaky pohybov, ktoré v týchto stavoch spontánne vychádzajú z vášho tela, a podporiť ich, aby sa tieto pohyby mohli plne rozvinúť. Napríklad pokiaľ sitter vníma u svojho partnera zatíňanie svalov na rukách, môže mu ich chytiť a začať sa s ním pretláčať, aby mohol dýchajúci do tohto zatíňania vložiť všetku svoju silu. Pokiaľ dýchajúci súhlasí, môže mu tiež v prípade silných krčov jeho sitter pomôcť rozmasírovaním stuhnutých svalov. V oboch uvedených prípadoch na konci sitterovej práce s telom dôjde k uvoľneniu telesného napätia, ktoré je pri holotropnom dýchaní často sprevádzané aj silnými emocionálnymi či inými mentálnymi zážitkami, a umožňuje tak dýchajúcemu preniknúť k hlbším oblastiam vlastnej psychiky.

Pre nezainteresovaného pozorovateľa, ako aj sittera, ktorý nemá zaviazané oči, môže pôsobiť seansa holotropného dýchania ako “blázinec” – ľudia so zaviazanými očami kričia, plačú, vstávajú a tancujú, z času na čas dokonca zvracajú. Niekedy pri holotropnom dýchaní spontánne dochádza k znovuprežitiu vlastného pôrodu a s ním súvisiacej traumy, či k znovuprežívaniu iných tráum. Niekedy je dýchajúcemu ukázaná jeho temná stránka. Inokedy prežíva naopak stavy pokoja a blaženosti, či extatické stavy. V každom prípade skúsenosť ukazuje, že čokoľvek v týchto stavoch zažijeme, je to vždy práve tým, čo v danej chvíli zažiť a spoznať máme – či už je to príjemné alebo nepríjemné.

Čo je na holotropnom dýchaní “to liečivé”?

V psychológii nazývame to, čo je na tej-ktorej psychoterapeutickej metóde “liečivé”, terapeutickými faktormi. Čo sú teda terapeutické faktory v holotopnom dýchaní?

Faktom je, že túto otázku nevieme presne zodpovedať. Môžeme sa o tom iba domnievať. Ľudia, ktorí už dlhodobo praktizujú holotropné dýchanie, vám proste povedia, že za ten čas, odkedy naň chodievajú, sa ich život zmenil k lepšiemu.

Zmeny, ktoré sa s nami v týchto stavoch vedomia dejú, sú veľmi jemné a odohrávajú sa v nevedomých rovinách nášho psyché. Jednou z týchto zmien je určite uvoľnenie rôznych potlačených emócií, ktoré boli roky uložené hlboko v našich telách. Avšak minimálne rovnako významným terapeutickým faktorom je tu podporenie spontánnych a bežne neuvedomovaných aspektov nášho duševného prežívania, ktoré v týchto stavoch dostávajú príležitosť výjsť na povrch a rozvinúť sa tak do čohosi viditeľného, čo následne dokážeme priniesť do svojho bežného vedomia.

Ako bolo spomínané, zakladateľ tohto terapeutického prístupu bol transpersonálny psychológ. Presadzoval názor, že naše problémy môžu mať okrem zjavných príčin i hlbšie príčiny, ktoré nepochádzajú z tohto sveta, resp. ho presahujú. Inými slovami, za našimi každodennými problémami, ako i vôbec za všetkým, čo sa nám v živote deje, stoja transcendentálne, spirituálne aspekty. Mimoriadne stavy vedomia majú podľa Grofa kľúčový terapeutický význam práve vďaka tomu, že tieto aspekty života, v bežnom stave neviditeľné, môžu v týchto stavoch výjsť na povrch vedomia a predať nám tak svoje posolstvo. Či už takéto aspekty života na holotropnom dýchaní objavíte aj vy alebo nie, v atmosfére na týchto seansách možno spirituálny svetonázor priam cítiť. Táto atmosféra je tiež jedinečná v tom, že ako jedna z mála priťahuje ako ľudí so záujmom o psychológiu, tak i tých so vzťahom k ezoterike.

Holotropné dýchanie vs. psychoterapia

Holotropné dýchanie nie je klasickou psychoterapiou, nakoľko sa nepraktizuje na pravidelnej (napr. týždňovej) báze a nevytvára sa tak pri ňom medzi klientom a terapeutom terapeutický vzťah, ktorý je pri väčšine iných psychoterapií tak kľúčový. Môže tak nastať situácia, kedy sa pri holotropnom dýchaní človeku vynoria na povrch vedomia problematické témy, ktoré nebude schopný sám spracovať.

Ideálny facilitátor holotropného dýchania by mal klientovi po skončení dýchania ponúknuť individuálne sedenia, na ktorých by mu pomohol tento nepríjemný duševný materiál spracovať. Nie každý, kto túto metódu vykonáva, je však certifikovaný terapeut, a preto sa môže stať, že natrafíte na niekoho, kto vám v takomto prípade po skončení seansy ďalšiu terapeutickú starostlivosť neposkytne. Hoci certifikát nie je to, čo rozhoduje o kvalite psychoterapeuta, je z vyššie uvedených dôvodov dôležité zvoliť si na základe recenzií a odporúčaní aj na túto terapeutickú metódu psychoterapeuta s odborným prístupom.

Na rozdiel od tradičnejších foriem psychoterapie si pri holotropnom dýchaní nevyberiete, na akej téme práve budete pracovať. Vaša nevedomá myseľ vám pri ňom naservíruje práve také obsahy, aké bude ona sama v danej chvíli považovať za pre vás správne – a buďte si istí, že pre vás správne aj budú. To však nemusí nutne znamenať, že ich za správne bude považovať aj vaše ego, ktoré by možno v danej chvíli chcelo pracovať na niečom úplne inom.

Holotropné dýchanie vs. psychedeliká

Aký je vzťah medzi stavom, navodeným holotropným dýchaním, a tým, ktorý je vyvolaný psychedelickými drogami, ako je napr. LSD, psylocibín či ayahuasca? Väčšina ľudí, ktorí majú skúsenosť s oboma, vám odpovie, že tieto stavy predsa len až tak podobné nie sú. To, čo ľudia nachádzajú v psychedelikách, nie je tým, čo nachádzajú pri holotropnom dýchaní. Hoci pri holotropnom dýchaní tiež dochádza k istému druhu rozšírenia vedomia, kvalitatívne sa tieto zážitky u väčšiny ľudí líšia.

Holotropné dýchanie je napríklad málokedy pociťované ako spirituálny zážitok. Ak áno, týka sa to skôr pokročilých adeptov. Nie je vôbec zvykom, že by pri tejto metóde dochádzalo k takým skúsenostiam, ako je napríklad zážitok numinozity (nadradenosti aktuálne zažívaného sveta nad naším svetom) či tzv. smrť ega (dočasná strata zmyslu pre JA a úplné odpútanie sa od tohto konštruktu), ktoré sú sprievodnými javmi väčšiny silných psychedelických stavov. Ako začiatočník budete pravdepodobne prežívať tieto stavy skôr na telesnej a emocionálnej rovine a pravdepodobne sa budú týkať vášho osobného nevedomého psychického materiálu, podobne ako počas snívania. 

Akékoľvek obavy, že by ste nad sebou a svojím stavom mohli stratiť kontrolu, sú pri holotropnom dýchaní zbytočné. Na rozdiel od stavov spôsobených požitím drogy totiž pri holotropnom dýchaní máte hĺbku svojho stavu plne pod kontrolou. Vďaka tomu máte v krajne nepríjemnom prípade vždy možnosť (hoci sa to neodporúča) holotropné dýchanie ukončiť a vrátiť sa behom minúty do normálneho bdelého stavu.

Kontraindikácie

Pre samotnú povahu techniky holotropného dýchania sa tejto aktivity nemôžu účastniť ľudia so srdcovými či pľúcnymi ochoreniami, pre ktorých môže byť z fyziologického hľadiska rizikové. Neodporúča sa to ani psychotickým pacientom, ktorých vedomie je už do značnej miery rozšírené i bez toho, aby si k tomu dopomáhali takýmito metódami.

Dobré rady na záver

Existuje pár postojov, ktoré sa počas samotného holotropného dýchania oplatí zaujať, aby ste z tejto techniky vyťažili čo najviac.

V prvom rade je dôležité nič neočakávať. Neočakávajte nič mimoriadne, nič spirituálne. Neočakávajte dokonca ani žiadne zrakové vízie. A viete čo? Neočakávajte ani len žiaden špeciálny stav vedomia! Podobne ako pri hypnóze, ani pri holotropnom dýchaní nemusí vôbec ísť o dosiahnutie zmeneného stavu vedomia. Po oboch týchto metódach sa klienti často terapeutom sťažujú, že podľa ich názoru neboli v tom správnom stave vedomia.

Avšak pri holotropnom dýchaní v duchu transpersonálneho svetonázoru veríme, že aj tak sa udeje, čo sa má udiať, a nie vždy to v sebe nutne zahŕňa aj ktovie ako rozšírený stav vedomia. Hovorí sa, že nie my si vyberáme, že takéto stavy zažijeme, ale tieto stavy si vyberajú nás. Aj preto som neopisoval všetky tie dramatické sci-fi a fantasy príbehy, ktoré opisuje vo svojich knihách Stanislav Grof, hoci z času na čas pri holotropnom dýchaní dochádza aj k takým. Aj ak zažijete iba obyčajnú relaxáciu či vybitie rokmi nahromadeného emocionálneho napätia prostredníctvom svalových kŕčov, spontánnemu kriku či plaču – aj to je viac než dosť. A to aj napriek tomu, že významu takejto skúsenosti hneď neporozumiete. Ak predsa len zažijete i niečo extra, berte to ako príjemný bonus, ktorý sa stal, pretože sa stať mal.

Faktom totiž je, že čím viac toho očakávate, tým menej toho zažijete. Holotropné dýchanie má veľmi blízko k meditácii. Podobne ako počas meditácie, aj tu je tým najefektívnejším postojom, ktorý môžete zaujať, vyprázdniť myseľ, prijímať v každom okamihu to, čo práve prichádza, a neočakávať vôbec nič. V momente, keď začnete niečo očakávať, byť nervózni či dokonca sklamaní, môžete si rovno začať byť istí, že žiaden hlbší zážitok už pre daný deň nezažijete. Rovnakým zabijákom hlbších skúseností ako očakávania je i strach z určitých zážitkov – napríklad strach, že zažijete niečo nepríjemné, alebo že vám bude pred oči hodená bolestivá pravda.

Zachovať si prázdnu myseľ pre priemerného človeka v našom kultúrnom prostredí vôbec nie je jednoduché. Je dobré mať pred samotným holotropným dýchaním túto schopnosť aspoň trochu natrénovanú. To najjednoduchšie, čo môžete pre vyprázdnenie mysle spraviť, je sústrediť sa na prítomný okamih, alebo na pocity vo vašom tele. V momente, kedy sústredíte svoju pozornosť na jedno z týchto dvoch, prestávate byť schopní zároveň vnímať svoju myseľ. A presne to je tým jediným, čo pri holotropnom dýchaní potrebujete dosiahnuť.